Dávame lásku, akú sami chceme dostávať

On plánuje víkendový výlet; ona chcela počuť jednu úprimnú vetu. Ona mu napíše dlhú pohľadnicu; on chcel, aby si k nemu len prisadla na gauč. Dvaja ľudia, obaja štedro dávajú — a obaja míňajú cieľ.

Vzorec je takmer univerzálny: lásku vyjadrujeme v jazyku, v ktorom ju najviac túžime dostávať. Vyzerá to ako štedrosť, ale je to odhad — a po pár rokoch poriadne drahý.

Riešenie je neromantické a funguje: opýtať sa. Ešte lepšie — porovnať si výsledky testu. Keď obaja viete pomenovať svoj prvý jazyk aj jazyk partnera, minutia sa menia na zásahy — a nikto nemusí „ľúbiť viac“.

Jazyky lásky nie sú diagnóza, ale vrstva prekladu. Väčšina vzťahov nepotrebuje viac lásky. Potrebuje, aby sa jej menej strácalo pri preklade.